Odporúčame vidieť v Čachticiach

  • P1080176 copy2Rímskokatolícky kostol – pôvodne gotický kostol dal postaviť vojvoda Ctibor I. v roku 1390. Mal jednu kostolnú loď s veľkými oknami a na streche malú sedlovú vežičku s prilbicou. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V súčasnosti má 10 veľkých okien. Vybavenie tvorilo sedem oltárov a kazateľňa. Na arkádovom chóre je neskorobarokový organ. Hodnotné sú barokové dvere na bočnom vchode z roku 1661. Pod kostolom sú tri hrobky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940 pôvodné gotické okno. Kostol je zasvätený sv. Ladislavovi. V roku 1681 postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku 1740 zbúrali a postavili novú. Baroková stavba má štyri podlažia. V roku 1756 v nej bolo šesť zvonov. Na vojnové ciele armáda v roku 1916 zobrala štyri, a v súčasnosti je vo veži päť zvonov. Pod vežou je hrobka s viac ako 50 rakvami významnejších mešťanov. Oba cirkevné objekty stoja v kamennej pevnosti so strieľňami, ktorá dobre poslúžila na obranu proti menším skupinám útočníkov. Do pevnosti vedú tri vchody. Hrubé schody sú na kamenných verajách datované – Rax Mathes – 1496. Medzihorská brána bola renovovaná v roku 1594. Pozoruhodný je kamenný oblúkový most s farskými schodmi a portálom z roku 1697.
  • P1080158 copy5Gotická kaplnka svätého Antona  – z roku 1330 stojí  juhovýchodne od kostola. Vidno na nej viaceré prvky zhodné so stavbami z veľkomoravského obdobia. Má malú svätyňu /presbytérium/ so šiestimi rebrami, ktoré sa na strope zbiehajú do svorníka s trojuholníkovým erbom. Rebrá sú položené na ihlanovitých konzolách. V stene sú dva oblôčiky. Loď je obdĺžna, na východnej stene má dva väčšie obloky. Povalu tvorí valená klenba so štukovou výzdobou na troch pároch pilierov. Nad vchodom je drevený chór s maľovanými obrazmi Panny Márie, sv. Štefana a sv. Ladislava, prevezený sem z hradnej kaplnky. Zvonku je gotický štvorlístkový oblôčik a na štíte kamenný kríž.

  • Čachtický hrad – staviteľom hradu bol Kazimír z rodu Hunt – Poznanovcov, Bíňskej vetvy. Výstavba najstaršieho jadra sa uskutočnila medzi rokmi 1263 – 1276. Hrad sa prvý krát spomína v roku 1276, keď ho Kazimírovi synovia Peter a Pongrác ubránili pred nájazdom čekého kráľa Otakara II. V období vlastníctva Michalom Orságom de Guth bola na hrade dobudovaná trojpodlažná kaplnka, z ktorej drevený chór je umiestnený v gotickej kaplnke svätého Antona. Posledné prístavby uskutočnili Országovci. Po roku 1604 zdedila, po smrti manžela, hradné panstvo Alžbeta Báthoryová, ktorá tu bola za zločiny uväznená. V izolácii žila na hrade do 21. augusta 1614. V roku 1708 hrad pri dobývaní vyhorel a odvtedy ho nik neopravoval. Hrad vyhorel ešte raz v roku 1799, ale v tom čase ho už nik neobýval. Súčasťou hradu bolo aj väzenie, z ktorého nebolo úniku.
  • muzeumRenesančný kaštieľsídlo múzea – stojí západne od kostolnej pevnosti, a dal ho postaviť chorvátsky bán Mikuláš Draškovič v roku 1668. Je to jednoposchodová bloková budova s výrazným stredným rizalitom. Na zač. 18. stor. budovu získali Forgáčovci. Pristavili k nej 2 krídla, jedno na juhozápade a druhé na severovýchode. V západnej časti pôvodnej budovy zriadil v roku 1708 biskup Pavel Forgáč kaplnku, ktorú vysvätil 22.10.1708 Mikuláš Lipai, novomestský prepošt. Posledným majiteľom bola rodina Čenkayová. V roku 1945 – 1958 bola budova z prostriedkov štátu opravená. Dve krídla postavené Forgáčovcami boli odstránené, oltárny kameň z kaplnky, je osadený v stene pod bránou vľavo. Dnes  budovu spravuje Trenčianske múzeum a na poschodí budovy je umiestnené múzeum  histórie Čachtíc.
  • Kaštieľ Orságovcov – stál na mieste kde je dnes kúria Drugetovcov. Zachoval sa len kus múra, ktorý svedčí o tom, že budova bola poschodová, pretože na vrchu múru sa zachovali kamenné konzoly. Jeden z majiteľov – Ladislav _Ország bol veľký milovník vinohradníctva. O jeho vzťahu k vínu svedčil i pnúci  vinič vytesaný do kamenných rámov okien a dverí kaštieľa. Jeden takýto kameň je zamurovaný na moste vedúcom do kostolnej pevnosti /vpravo nad schodmi/. O kaštieli sa hovorilo ako o súdnom paláci. Tu sa rozhodovalo nad životom a smrťou obžalovaných. Opis budovy sa nezachoval.
  • Kúria Drugetovcov – je renesančná prízemná budova postavená začiatkom 17. storočia ako menšie vidiecke sídlo šľachty. Postavil ju gróf Juraj Druget z Humenného, manžel Kataríny Nádašdyovej. Neskôr sa dostala do vlastníctva Andrásyovcov a Jesenskovcov. Má tvar písmena U, nad vchodom je oblúkovitý portál s erbom Drugetovcov uprostred.
  • nadazdy_kastielKaštieľ Nádašdyovcov – nazývaný cisársky, mal po uskutočnenej prístavbe jedného krídla pôdorys v tvare U. Jeho obraz sa nezachoval. Zachoval sa však opis hradného kapitána Pavla Kardoša z roku 1645. Kaštieľ mal 46 miestností – 2 veľké sály, z ktorých tá v novom objekte mala až 13 okien. Boli tu panské obývacie izby, spálne, klenotnica, 2 jedálne, kuchyňa, pekáreň, miestnosti pre čelaď  a sklady. V kaštieli bolo 5 pivníc a pod záhradou ešte rozsiahle labyrinty. Okolo kaštieľa bola ovocná  a kvetinová záhrada a za ňou vinohrad. V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová so svojim manželom Františkom Nádašdym, keď sa práve zdržiavala v Čachticiach. Tu spáchala časť svojich zločinov. V roku 1662 kaštieľ vyhorel, ale ešte ho opravili. Po smrti Františka Nádašdyho II. / 1671/, odsúdeného na smrť pre účasť na na protihabsburgskom sprisahaní, jeho majetok zhabal štát. Časť prenajl Révayovcom a Draškovičovcom. Neskôr /1695/ kráľovská komora predala majetok Krištofovi Erdodymu. Posledným majiteľom neobývaného kaštieľa bol statkár Springer. Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Poľnohospodárskemu družstvu Čachtice na uskladnenie vína. Zo severnej strany nad cestou na Višňové sú pozostatky múra a bašty, ktorý tvoril ohradu.
  • Rímskokatolícka fara – stojí v blízkosti kostola. Pôvodne prízemná budova stojí na starobylých základoch. Za účinkovania Jozefa Urbanovského II. pred rokom 1847 ju zvýšili o jedno poschodie. V týchto rokoch dal vo dvore postaviť aj kaplnku a hospodárske budovy. Fara je národnou kultúrnou pamiatkou. Uskutočnilo sa tu dňa 10. augusta 1847 pamätné štvrté zasadnutie sednice Tatrína. Dňa 6. augusta 1933 bola odhalená na budove pamätná tabuľa pripomínajúca túto významnú udalosť. Z príležitosti 150. výročia osláv Tatrína bola pod farou umiestnená nová pamätná tabuľa.

mariansky_stlp

  • Barokový mariánsky stĺp – z roku 1742 stojí na námestí. V 1. polovici 18. storočia obyvatelia Čachtíc veľmi trpeli nájazdmi rôznych vojsk a tlúp bývalých vojakov, epidémiami a živelnými pohromami, ktoré predstavovali v čase drevených a hlinených domčekov so slamenými a šindľovými strechami dva hrozné živly – voda a oheň. V súvislosti s Mariánskym stĺpom to boli požiare. V priebehu 9 rokov bolo 30 ničivých požiarov. Tak 15.4.1723 pri veľkom požiari horela aj strecha kostola. Bolo zrejmé, že požiare okolo roku 1738 niekto zakladal úmyselne. Ľud bol prestrašený, modlil sa za ukončenie pohrôm a v roku 1741 za farára Jozefa Mackoviča zložil slávnostný sľub – putovať každoročne do Šaštína a prosiť tam Bohorodičku za odvrátenie častých požiarov, aby zvýraznil svoje rozhodnutie, v roku 1742 dali občania postaviť Mariánsky stĺp. Na čelnej strane je text /chronostikon/. V preklade „Ku cti hviezdami zdobenej Panny a Matky venujú veriaci deväť rokov tridsať raz požiarom postihnutí.“ Mariánsky stĺp je vzácna baroková pamiatka.
  • barokova golgotaBaroková Golgota – z roku 1620. Dala ju postaviť Judita Révayová, nevesta Alžbety Báthoyovej ako prosbu o odpustenie hriechov, ktorých sa jej svokra dopustila trýznením nevinných dievčat.

zvonica

  • Zvonica – Umieráčik – z 18. storočia stojí v blízkosti západnej strany kostolnej pevnosti nad cestou. Hlas jej zvona bolo

    počuť v čase moru, cholery, požiarov a iných nešťastí.

  • podzemie_3Čachtické podzemie – v súčasnosti je sprístupnených 150 m chodieb. Dali by sa zaradiť do obdobia, keď sa tu začalo rozvíjať vinárstvo, za éry Orságovcov začiatkom 16. storočia. Keď sem prišla Báthoryčka, väčšina pivníc už bola vybudovaná. Hovorí sa, že ďalej tie labyrinty zdokonalili habáni, ktorí sa ukrývali a modlili v čachtickom podzemí. Habáni, nazývaní aj novokrstenci, našli v Čachticiach útočisko v roku 1621. Na čachtické panstvo ich prijal zemepán gróf Pavol Nádašdy, syn Alžbety Báthoryovej. Pod záhradou Nádašdyovcov sa nachádzali najrozsiahlejšie podzemné priestory. Jedna z legiend hovorí, že krvavá čachtická pani zo strachu pred spravodlivosťou za svoje ohavné činy dala vybudovať podzemnú chodbu z Nového Mesta nad Váhom do Čachtíc. Tá potom ďalej viedla cez Častkovce, Podolie, Očkov, Krakovany až do Vrbového. Ktovie, či sa legenda zakladá na pravde.  Katakomby alebo sa im hovorí aj labyrinty boli vykopané do žltej hliny – spraše, mali hladké steny,  vyzdobené románskymi a gotickými klenbami. Z rozsiahleho labyrintu sa zachovalo zopár kresieb a náčrtov, a tak dnes v čachtickom múzeu visí reprodukcia pôdorysu veľkolepých podzemných priestorov. Tieto podzemné priestory sa využívali aj neskôr počas 2. svetovej vojny ako protiletecké kryty.
  • Vínna pivnica poľnohospodárskeho družstva - sa nachádza na historicky významnom mieste. Pôvodne tu stál kaštieľ rodu Nádašdyovcov, z ktorého sa do dnešných čias zachovali časti obvodových múrov a jedna pivnica, v ktorej v súčasnosti PD Čachtice spracováva vína.

    Vinohradníctvo v samotnej obci má dlhú tradíciu, ktorá siaha až do čias Rimanov. Najväčší rozmach vinohradníctva a vinárstva bol v dobe vlády „Čachtickej pani“ Alžbety Báthoryovej. Čachtické červené víno dobylo aj viedenský dvor Márie Terézie. Na tradíciu vinárstva PD nadviazalo a aktuálne je  produkcia limitovaná sériami kvalitných prívlastkových vín z vlastnej produkcie. Vína sa dajú zakúpiť priamo v pivnici PD na ulici Na doline v piatok od 8:00 – 18:00 hodiny,  alebo v podnikovej predajni na adrese Malinovského 595 v pracovných dňoch   od 7:00 – 15:30.